Ako naučiť …

som pomenovala „svoju“ kategóriu na pohodove, lebo najčastejšia otázka, ktorú dostávam znie presne takto: Ľubka, prosím ťa, ako naučiť ….? A za ňou nasleduje niekoľko rôznych variant toho, čo potrebujeme, aby naše dieťa vedelo, alebo čo sa chceme naučiť.

Ak  hľadáte niečo, čo vás zaujíma a čo by ste radi spolu objavili, no ešte neviete, ako na to, rada Vám pomôžem.

No než začneme riešiť presné odpovede a dávať si návody, skúsim v občasných blogoch na zážitkoch vysvetliť, prečo niekedy návody (ktoré objavím, vymyslím, vyskúšam a fungujú) , zatajujem. 🙂 Čítate správne- zatajujem. Naučiť  dá obvykle všetko, (hoci nie každý)- otázkou však ostáva ako, prečo a akú cenu za také učenie sa  dané dieťa „zaplatí“.

Ak napíšem, že deti občas zaplatia za to, čo sa do nich snažíme vzhľadom na požiadavky školského systému „natlačiť“, sami sebou, ak sa musia učiť to, na čo ešte nie sú zrelé, že sa to „naučia“, ale  stratia pritom kúsok seba, sebaistotou, kreativitu, či schopnosť  kriticky myslieť, byť za seba zodpovedný, kreatívny, radostný- asi pochopíte, prečo je pre mňa také ťažké začať návody zverejňovať – lebo hoci to funguje a deti sa naozaj môžu naučiť to, čo chceme, cena je pre mňa neprijateľná – deti často získaním poznatku, ktorý sa od nich chce a očakáva, strácajú samé seba. A áno- ak ste zachytili, že „utajovanie postupu ako naučiť…čokoľvek“  súvisí s tým, že vás, čitateľov a používateľov nápadov a návodov  nepoznám a bojím sa toho, kto a ako návod použije, máte pravdu 🙂 Nerada by som sa totiž stala súčasťou „cvičenia“ detí  na poslušné memorujúce bytosti bez osobného spojenia sa s tým, čo sa učia a bez schopnosti mať vlastný názor a charakter.

Preto najskôr začnem písať blogy, v ktorých si môžeme spolu zažiť ako a prečo robím to, čo robím a až potom… sa rozhodnete čo a ako použiť a či je vlastne také dôležité pre vaše jedinečné dieťa, aby to či ono vedelo.

Začnem príbehom, ktorý som dnes zachytila u nás v škole, na ihrisku.

Deti sa rozprávajú o škole a ja zisťujem, že vynašli tú absolútne najlepšiu reformu školstva, aká sa dá zrealizovať- len tak, v rozhovore o rozprávke. Nech sa páči, tu je návod, ako dosiahnuť, aby sa deti učili rýchlo a ľahko, odpočutý priamo od detí:

-Videla si tú rozprávku?

-Nie, o čom bola?

-No veď o škole, veď sa aj volala že …academy

-Tak mi ju povedz!

-No oni mali takú školu pre decká a každého tam strašili. Všetci, čo tam chodili, sa strašne báli. Bolo to trochu smiešne, ale potom sa ukázalo, že v takej škole, kde sa všetci boja, sa toho zase moc nenaučia a hlavne rozmýšľať už vôbec nie,  aj keď to vyzeralo spočiatku sľubne, tak nakoniec bolo jasné, že keď tak decká strašíš, tak sa toho zrovna veľa nenaučia. Aby im školu nezavreli, rozhodli sa, že prestanú strašiť a budú robiť všetko preto, aby tie decká im tam chodili radi. A to bol taký malý zázrak- podarilo sa im to, všetky decká sa tešili, čo zas v škole bude. Vyzeralo to, že sa moc neučia a oveľa viac žijú a zabávajú sa, no keď sa robili potom skúšky, ich škola dopadla ako najlepšia zo všetkých, hoci nikto nevedel, ako sa to vlastne stalo a kedy a ako sa to tie decká naučili. A tak tú školu nezavreli, ale dali ju všetkým ako príklad najlepšej školy na svete.

Odbehnú a už sa aj bavia o niečom inom. A ja žasnem- vždy som vedela, že v rozprávkach sa skrýva hora múdrosti. No podozrievala som ti moderné, že v nich sa neskrýva vôbec nič… A tu: najlepšia možná reforma školského systému… Keďže som to, čo si vraveli, iba tak zredukovala, pridám sem aj to, čo ma v tom oslovilo:

Rozprávkový návod, ako zmeniť školstvo a školy (prefiltrovaný cez moju učiteľskú dušu 🙂  )  :

1. Zbavme sa strašidiel- najskôr tých , čo žijú v nás samotných- učiteľoch a rodičoch, tých svojich, čo nás vždy vopred strašia na témy čo sa stane, keď… a že … , potom strašidiel inšpekcie, neúspechu, nedostatočných výkonov, prehnaných nárokov, že nebudeme dostatočnou autoritou, že sa deti nenaučia všetko, čo majú vedieť, atd.

2.Vyčistime od strachu aj školy- zo zlyhania, z chýb, zo známkovania , z inakosti a jedinečnosti každého z nás, z hodnotenia, že nie som dosť dobrý, že nedokážem, atd. Nahraďme ich radosťou z objavovania, kreativitou, schopnosťou tvoriť si vlastný názor, budovať si charakter, sebapoznaním, schopnosťou komunikovať, aktívne počúvať, ísť svojím tempom na najlepší osobný výkon a hlavne- radovať sa zo seba, zo života,. Lebo deti sa učia to, čo žijú- tak nech je teda škola radostným objaviteľským  prostredím …

3.Prestaňme deťom zavadzať pri objavovaní, učení sa a v interakciách a začnime ich ním sprevádzať a podporovať

4.Nechajme ich žiť priamo v škole, alebo s nimi vybiehajme za týmto účelom kamkoľvek, kde to, čo  sa práve učíme, žije a dá sa to robiť, medzi ľudí, ktorí sú v tom majstri,  lebo akokoľvek si myslím, že v škole ich učíme pre život, v skutočnosti nevieme, aký život bude o 20-30 rokov, takže naučiť sa žiť tu a teraz, tým, čo robím a kto som, čím môžem pomáhať ostatným a aký je môj dar svetu, je najužitočnejší možný predmet

5. Užívajme si to naplno a smejme sa spolu, tešme z každého kroku vpred

A teraz odkaz, ktorý sa vracia ku nadpisu článku. Ako naučiť ?

Nuž, dá sa napríklad cez emóciu- a áno, aj strach je „motivácia“. No otázka zmyslu potom celkom uniká, lebo to, čo sme sa „naučili“ pod nátlakom, zo strachu , je len informácia, bez vnútorného spojenia sa s obsahom. Takže ak Vaša otázka – Ľubka, ako mám naučiť  moje dieťa…. čokoľvek, pramení zo strachu- akéhokoľvek- (zo zlej známky v škole, že dieťa nebude dosť dobré, keď to nebude vedieť, že… ) nepomôže vám žiaden čarovný návod-dieťa síce bude vedieť „vyrecitovať“ učivo, vypočítať príklad atd, no nebude ho mať zažité a nebude s ním spojené. Zato zažije, že nie ono je zodpovedné za svoje učenie, ale …

Ak naopak hľadáte niečo, čo vás zaujíma a čo by ste radi spolu objavili, no ešte neviete, ako na to, rada Vám pomôžem.

Pokojne píšte do komentárov , čo vás zaujíma, čo sa práve učíte a k čomu by ste privítali nápady.

Skúsim postupne zostaviť a odpovedať tak, aby boli zahrnuté úlohy pre všetky typy inteligencie a aby to samo o sebe mohla byť zábava pre všetkých zúčastnených.

Teším sa na všetko, čo sa chcete učiť spolu so svojimi deťmi. A to spolu so svojimi deťmi myslím s plnou vážnosťou obsahu tohto slovného spojenia.

Ľuba