fbpx

Abeceda zdravého života

Chcete žiť vedome zdravý život? Vieme Vás to naučiť na víkendovom workshope.

Projekt sme zrealizovali v spolupráci s nadáciou ČSOB.

Ak máte záujem aj vy zažiť abecedu zdravého života, napíšte nám.

Išlo 5 stretnutí + minitábor s témami:

  1. Abeceda zdravej stravy a workshop rodinného varenia
  2. Abeceda zdravého pohybu­ – minnicirkusový workshop v prírode­ turistika, chodenie po slack­line, žonglovanie, drobné pohybové hry na vzduchu, ako mať radosť zo spoločného pohybu, hľadanie pokladov
  3. Zdravé financie­ – rodinný workshop spojený s hrami na finančnú gramotnosť­ “rodina ako firma”
  4. Zdravá komunikácia­ – workshop rodinných komunikačných hier­ vychádza z nenásilnej partnerskej komunikácie. Prepávačka pod hviezdami a rozhovory pri ohni.
  5. Workshop na nadobúdanie sebaistoty a sebavedomia­ – hry na sebapoznávanie
  6. minitábor počas predĺženého víkendu­ ) s hľadaním pokladu, ktorým je náš čas venovaný sebe navzájom, kde sa zhrnú všetky zážitky z workshopov a v horskom prostredí off­line si vyskúšame nadobudnuté zručnosti

Pohoda nie je náhoda:-)

Poznáte to- stále si vravíte, že až dokončíte toto a keď konečne bude tamto, tak si oddýchnete a vyložíte nohy. Lenže než stihne prísť  to „potom“, prihodí sa toho príliš mnoho a nohy nie a nie si vyložiť. Tak akosi sme sa naučili odkladať život na potom… Snažíme sa ako najlepšie vieme, robíme, vybavujeme, čakáme v radoch,  varíme, upratujeme, všeličo chystáme a zháňame, aby naše deti mali skvelý život. No v tom kolotoči akosi nestíhame ani ten svoj. A deti sa od nás učia to, ako žijeme – priamo. Čo sa teda vlastne od nás učia? Ako chceme, aby mali pohodový, šťastný a naplnený život, keď s nimi žijeme ten dynamický, hektický, plný toho, čo ešte musíme, než…

Rozhodli sme sa vedome zavádzať pohodu ako súčasť našich životov. Teda – začať od seba, aby naše deti mali skvelý vzor… Stretli sme sa ako partia pár nadšených rodín a začali sa vzájomne deliť o tie svoje chvíľky rodinnej pohody a cesty, ako sme sa ku nim dostali. Stretávali sme sa, písali o zažitom krátke drobničky – články s návodmi pre iných. A zrazu nás to prerástlo – začali sme dostávať otázky v reakciách na články, rodičia sa pýtali a chceli priamo zúčastňovať s rodinkami toho „pohodova“, ktoré sme sa my zatiaľ iba učili robiť.

A tak sme založili občianske združenie Pohodovo a keďže zrovna jeden z nás – zamestnanec ČSOB mal možnosť získať grant – nezaváhali sme, napísali sme projekt spoločného vzdelávania a podali ho. Naša radosť, keď sme dostali vyrozumenie o získaní grantu bola a doteraz je obrovská. Nazvali sme ho

Abeceda zdravého života (alebo pohoda nie je náhoda a ako ju vniesť do hektického života rodín pracujúcich rodičov)

Vďaka nemu sme aj spolu s tými rodinami, čo sa chceli od nás učiť, mohli absolvovať 5 rodinných workshopov a 1 minitábor. Všetky boli skvelé a hoci  nás spočiatku zaskočila rôznorodosť našich rodín (prostredie, zamestnania rodičov, rodinné štýly), ukázalo sa, že je to tá najlepšia vec na svete. Vďaka tejto rôznorodosti sme sa navzájom naučili omnoho viac, ako sme očakávali. Každý nám predstavil to, čo je „prirodzené“  ich rodine a v nás všetkých – vo vedení s deťmi sa prebudilo bádateľské nadšenie a zmysel pre dobrodružstvo a skúšali sme, ochutnávali, robili  to, pre čo nás nadchli iné rodiny. Naše zážitky je možné nájsť postupne v piatich článkoch, ktoré súvisia s nachádzaním pohody v našom živote.

Na prípravnom stretnutí dobrovoľníkov z rodín sme sa zhodli, že to, čo nám naozaj chýba, je čas. Pritom čas je to jediné, najvzácnejšie, čím sa môžeme obdarovať. Dokonca v anketách s deťmi vychádzal ako to, čo si najviac vážia na svojej rodine – spoločný čas, spoločné zážitky.

Tu sa teda dostávame k otázke – ako to vymyslieť, ako si darovať čas s našimi blízkymi, keď hektika našej doby a dynamika našich životov spôsobuje, že nestíhame to, čo by sme chceli – ba dokonca  paradoxne takmer všetok svoj čas míňame na činnosti pre rodinu:  práci (kvôli zabezpečeniu prostriedkov pre rodinu), zabezpečovaniu chodu domácností (nákupom, upratovaniu, vareniu…) a zabezpečovaniu chodu rodinných činností (rozvozu detí do školy, zo školy, na krúžky atď.) a vďaka tomu nám ho pre ozajstné rodinné stretnutia, rozhovory, posedenia, tvorenia a spoločné zážitky a iné spoločné činnosti ostáva minimum. V skratke povedané, vďaka tomu, že sa o rodinu staráme, nemáme na rodinu čas… Dá sa tento paradox nejako zmeniť? Čím viac času totiž venujeme všetkému tomu „pre rodinu“ a tomu, čo si myslíme, že robiť musíme, čím viac sa ideme „strhať“, tým viac sme nakoniec nervózni, keď „od nás ešte niekto niečo chce“ – napríklad sadnúť si a porozprávať sa, či nebodaj hrať sa…

Smutná bilancia doby. A tak sme sa pred spustením workshopov stretli a porozprávali.

Niektoré zo skúseností rodičov (podložené aj zážitkami z rodín) vraveli, že ak všetko to, čo robíme rýchlo, v strese a s pocitom, že proste MUSÍMe, začneme robiť vedome- t.j. v kľude a pohode (napr. tak, že si už večer napíšeme zoznam a ráno si ho ešte raz prejdeme, aby sme si uvedomili čo nás čaká a rozhodneme sa urobiť to v pohode), nakoniec toho urobíme viac. (Je k tomu aj vedecké vysvetlenie o rozdieloch medzi našim fungovaním mozgu  v strese a v pohode.) Podľa ich skúseností proste stačí „sa rozhodnúť“- čiže zmeniť svoje vnútorné nastavenie z „koľko toho MUSÍM“  na „toto dnes chcem“. Rovnako sa stačí rozhodnúť, že so svojou rodinou budeme – sem doplň čokoľvek, čo máte radi (spoločne sa rozprávať pri večeri, čítať si večer pred spaním, rozprávať si zážitky, rodinné historky, tancovať, spievať…) v konkrétnom, iba na to vymedzenom čase denne. A začať a pokračovať – tvoria sa tak rodinné každodenné rituály, ktoré vnútorne prepájajú a neskôr sa nám to vracia v dobrých vzťahoch aj v záťaži.

Iné zo skúseností (máme v skupine pár ľudí, ktorí podľahli čaru minimalizmu) vravia dokonca o tom, že mnohé z toho všetkého, čo si myslíme, že musíme, sa dá obmedziť, vzdať sa toho, robiť omnoho menej a byť šťastní. Že čas, ktorý venujeme nadobúdaniu vecí (získavaniu peňazí na ne a aj ich zháňaniu), potom musíme venovať aj starostlivosti o ne, pričom mnohé  využívame zriedka, takže je to v podstate „stratený čas“. Vážiť si hodnotu svojho času a nastaviť to v sebe tak, aby mi bolo jasné, komu (čomu) ho chcem reálne venovať a kde ho „strácam“.

Takže náš zámer po stretnutí bol jasný – chceme sa navzájom naučiť mať zdravší, pohodovejší život.

Dlhodobé výskumy ukázali, že najzdravší život majú ľudia s dobrými vzťahmi a že dobré vzťahy zas vyžadujú ich cielené budovanie cez spoločný čas, zážitky a vzájomné počúvanie sa. Takže pátračka po pohode začína v nás. No prejdeme ňou spolu.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *