ZeroWaste upcyklačné workshopy

Keď s deťmi a priateľmi vedieme rozhovory na tému Zero Waste životného štýlu, je to vždy zaujímavé. Na jednej strane je našim zámerom ekologicky zodpovedné správanie a hľadanie, nachádzanie a realizácia aktivít, ktorými ho napĺňame. Na strane druhej si uvedomujeme, že samotná definícia Zero waste je “nedosiahnuteľnou métou”. Lebo ak by bola našim reálnym cieľom, dokážeme ho len sťažka naplniť a tak by sme zažívali permanentný neúspech. V našom bežnom každodennom živote je totiž takmer nemožné prežiť deň bez toho, aby sme boli úplne “bezdopadkoví”.

A tak sme sa zhodli na tom, že pokúšať sa byť ” Zero waste ” tak naozaj, úplne, v plnom rozsahu zmyslu tohto slovného spojenia nebude náš cieľ – jednoducho preto, že by sme boli denne konfrontovaní s “neúspechom”, že je to v dnešnom svete tak trochu Don Quijotovská misia 🙂 nastavená na nedosiahnuteľný cieľ. A keďže sú to práve úspechy, ktoré nás motivujú postupovať a napredovať, rozhodli sme sa, že cieľom našich Zero Waste workshopov bude nájsť niečo, čo v našom živote vieme a dokážeme zmeniť, vždy len jednu jedinú vec, nájsť jej zero waste riešenie a zrealizovať ho v našich vlastných životoch, písať o tom a inšpirovať aj iných formou vlastného príkladu, rozhovorov a vysvetľovania dosahu malých, nenáročne realizovateľných krokov.

Jeden z našich prvých workshopov realizovali deti z Narnie a prekvapivo ich článok o ňom vyhral v medzinárodnom kole súťaže mladých ekoreportérov. Dievčatá v ňom zamerali svoju pozornosť na to, ako na miestnom trhovisku rozdávajú tenké plastové tašky “zadarmo” a ako ich ľudia v obrovských množstvách jednorazovo využívajú a tvoria tak množstvo odpadu (až pol milióna vrecúšok ročne).

Igelitové vrecká “zadarmo” pri každom stánku

Zabezpečili sme preto šijací stroj a po rozhovore s Danou Kleinert, ktorá podobný problém riešila v Starom meste a vymyslela projekt Staromestské záclony, sme sa rozhodli jej nápad zreplikovať. Vytvorili sme zbierku starých záclon a v upcyklačnom workshope sme ich prešili na ekovrecúška na ovocie a zeleninu, z bavlnených obrusov aj na pečivo. Dana Kleinert tie svoje rozdávala priamo na staromestskom trhu a vysvetľovala ľuďom, ako ich opakovaným používaním šetria nielen životné prostredie.

Deti s Danou Kleinert

Východiskom v prvom workshope bolo teda spojenie niekoľkých dôležitých poznatkov: -najlepší je ten odpad, ktorý vôbec nevznikne (ak si tenkú plastovú tašku od predajcu nezoberieme, nemusíme neskôr riešiť, ako túto jednorazovú tašku “ekologicky” zlikvidovať – v separovanom zbere – otázku, čím ich nahradiť, sme vyriešili premenou potencionálneho odpadu (starých záclon a obrusov) v upcyklačnom workshope na vrecúško, ktoré sa dá používať opakovane aj roky.

Náš prvý workshop teda náš cieľ naplnil nad mieru nášho očakávania – nielenže sme predišli vzniku množstva potencionálneho odpadu, ale dosiahli sme to upcykláciou už vzniknutého 🙂

Výroba ekologických vecúšok

Naša prvá zero waste inšpirácia teda je – premeňme staré záclony či textil v našej domácnosti na malé , šikovné vrecúška, ktoré sa nám zmestia do kabelky a stanú sa súčasťou našich nákupov. Predídeme tak využitiu množstva jednorazových tašiek z tenkého plastu a zároveň vdýchneme život niečomu, čo by skončilo v odpade.

Ľubica Noščáková

Ľubica Noščáková

TOP 10 učiteľka Slovenska, dvojnásobná Blogerka roka, spoluzakladateľka OZ Pohodovo, Mama, Knihomilka a dobrovoľníčka... Viac sa o mne môžete dozvedieť na mojej osobnej stránke.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *