fbpx

Kam zmizli susedia

Kvitnúca motýlia lúka po jarnej výsadbe uprostred sídliska. Mala nedostatok vlahy a bola osiata na suťovisku, no aj tak dokázala rozkvitnúť a ožila ( titulná foto: Izabela Beganová)

Kvitnúca motýlia lúka po jarnej výsadbe uprostred sídliska. Mala nedostatok vlahy a bola osiata na suťovisku, no aj tak dokázala rozkvitnúť a ožila ( titulná foto: Izabela Beganová)

Sídliskový ekosvet bol názov projektu, v ktorom žiaci Cirkevnej základnej školy (CZŠ) Narnia, spolu so svojou učiteľkou Ľubicou Noščákovou, začali skúmať špecifiká mikroklímy v blízkosti ich základnej školy. Po realizácii opatrení na zvýšenie biodiverzity sa dočasne stratení susedia vďaka ich inicatíve pomaly vracajú späť. 

CZŠ Narnia sa nachádza uprostred Petržalky, ktorá je jednou z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe. Je priestorom uprostred panelákovej zóny, jej bezprostredné okolie tvoria takmer 2 ha priľahlej plochy. Táto bola pôvodne zarastená náletovými drevinami a nedala sa využiť pre oddych ani rekreáciu. Jej súčasťou boli obrovské množstvo odpadu a stretávali sa tu aj narkomani. Preto po založení školy prevzali rodičia iniciatívu, založili rodičovské združenie a rozhodli sa okolie školy vyčistiť nielen od odpadkov a nebezpečného materiálu, ale aj od náletových drevín. 

V čase, keď žiaci začali skúmať mikroklímu, mala škola za sebou bohatú históriu. Jej okolie bolo jediným miestom pre život vonku pre deti zo školy, rovnako ako pre  sídliskovú komunitu. Všetko bolo vyčistené od odpadkov, stromy prešli dendrologickým auditom a odbornou starostlivosťou, v areáli vysiali a pestovali trávniky- na futbalové ihrisko, aj na hranie. Časť pôvodného porastu, kde sa monokultúrny trávnik nedarilo udržiavať,  pod stromami dokonca pokryli plastovými rohožami, aby sa deti nezašpinili od blata.

To, čo sa javilo pôvodne ako skvelý cieľ- vytvoriť vonkajšie prostredie priateľské pre žiakov a rodiny s deťmi, sa však začalo ukazovať ako súčasť globálneho problému urbanizácie a straty biodiverzity.

Z pomerne rozľahlého pozemku sa postupne vytrácali dovtedy stále prítomní susedia- rôzne druhy vtákov, jašterice, ježe, netopiere, motýle a rôzne opeľovače. Nepomohli ani domčeky pre hmyz – nikto sa do nich nenasťahoval. Žiaci začali problém skúmať a zistili, že hmyz dramaticky ubúda aj v ostatných európskych krajinách.  Prieskum  na základe vzoriek zo 63 miest z celého Nemecka napríklad ukázal, že oproti roku 1989 v krajine ubudli viac ako tri štvrtiny všetkého hmyzu. Slovensko v ubúdaní hmyzu tiež nie je výnimkou.

Kosené nízke trávniky sú pohodlné pre ľudí, avšak absolútne zaťažujúce pre prírodu. Okrem toho, že vyžadujú pravidelné zalievanie obrovskými množstvami vody, pravidelným kosením sa stráca ich vodozádržná a regulačná schopnosť. Vzhľadom na monokultúru miznú možnosti života rôznych druhov hmyzu aj drobných živočíchov, v nadväznosti na ne potom aj vtákov. Ukázalo sa teda, že aktivity rodičov,  žiakov a pedagógov v prospech komunity spôsobujú stratu biodiverzity. Okrem straty pôvodných prirodzených susedov tiež stúpla teplota v okolí školy.

V komunite rodičov sa našli odborníci, ktorý spolu so žiakmi začali tento problém riešiť. Monika  Chrenková z Daphne- inštitútu aplikovanej ekológie im vysvetlila že:

Odborné štúdie uvádzajú, že na pestrom trávniku v bežnom meste sa nachádza okolo 7-20 druhov rastlín, zatiaľ čo na prírodných lúkach je to 40 a viac druhov. Trávniky aj lúky sú pritom  prepojený reťazec vzťahov niekoľkých veľkých a odlišných skupín organizmov. Tou prvou sú mikroorganizmy, ktoré sú dôležité pre kolobeh živín v pôde. Tie spolupracujú s hubami, rastlinami a živočíchmi. Na každú rastlinu je ďalej viazaný nejaký druh hmyzu. Ňou sa živí, vyvíja sa v jej blízkosti a potrebuje ju aj ako úkryt. Na každú rastlinu  sa viaže hneď  niekoľko rôznych druhov hmyzu. S nárastom počtu druhov rastlín niekoľkonásobne  narastá počet druhov živočíchov. A tak poklesom druhov rastlín pri nahradení prirodzeného porastu trávnikom, geometrickým radom klesá počet druhov opeľovačov a hmyzu v prostredí školy.“ Žiaci sa preto  spolu s rodičmi rozhodli opäť svoje prostredie zmeniť, tentokrát s ohľadom na všetkých jeho obyvateľov, nielen pre ľudí.  Oslovili  Katarínu Klimovú z BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie), ktorá zrealizovala premenu časti trávnika na kvitnúcu lúku.

Foto: Izabela Beganová

Tiež vysvetlila jej dôležitosť na sídliskách a vo vnútroblokoch, ako jedného z dôležitých prvkov adaptácie mesta na klimatické zmeny. „Kvitnúce lúky nie sú neudržiavané plochy, no sú kosené v inom režime ako klasické trávniky, teda nie 5-krát ročne, ale 1 až 2-krát ročne, podľa druhového zloženia. Touto najprirodzenejšou formou zmeny rastlinného zloženia postupne začnú ubúdať druhy alergénnych tráv, ktoré naopak nahradia bylinné, kvitnúce druhy rastlín. Počas horúceho leta môžu byť až o 20 stupňov chladnejšie ako bežne kosený trávnik, zadržiavajú vlahu, obsahujú menej alergénnych druhov a chránia biodiverzitu,” vysvetlila Katarína Klimová z BROZ. Katarína Klimová okrem realizácie motýlej lúky v prostredí školy spolu s odborníkmi zorganizovala aj náučné divadlo s workshopmi, kde sa deti priamo v priestoroch školy učili o motýlích lúkach v meste a biodiverzite hravou formou.

Divadlo Záhrada svetla a následné vzdelávacie aktivity s odborníkmi na motýlie lúky z BROZ. Fotografia- Soňa Poprocká, pedagóg

Po realizácii lúky začali žiaci vo veľkej časti areálu (mimo futbalového ihriska) cielene podporovať biodiverzitu – súčasťou trávnikov sú ďateliny a prirodzené pôvodné kvitnúce druhy. Plocha sa kosí premyslene a udržuje plánovane, nezhrabáva sa lístie a žiaci sa snažia pomôcť aj ďalšími domčekmi pre hmyz a dokrmovaním vtákom, ktoré boli bez prirodzenej potravy a následne im postavali búdky na bývanie.

Foto (archív reportérok) : Počas spoločnej brigády deti s odborníčkou z Daphne, Monikou Chrenkovou , stavajú domčeky pre hmyz.

Susedia sa sťahujú naspäť a sídlisko ožíva napriek tomu, že motýlia lúka rozkvitla zo všetkých osadených najmenej. Katka Klimová preskúmala a vyhodnotila dôvody, deti dosádzali spolu s rodičmi nové kvitnúce druhy a už sa tešia na čas, kedy rozkvitnú a prinesú tak nazad nový život.

Meno autora/autorov:

Ella Mauldin, Lea Kocúrová, Izabela Beganová , Valentína šatánková

Ľubica Noščáková

Ľubica Noščáková

TOP 10 učiteľka Slovenska, dvojnásobná Blogerka roka, spoluzakladateľka OZ Pohodovo, Mama, Knihomilka a dobrovoľníčka... Viac sa o mne môžete dozvedieť na mojej osobnej stránke.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *