fbpx

Vtáčí obyvatelia sídlisk

V poslednom desaťročí sa niektoré podmienky mestských ekosystémov opäť výrazne menili a doplatilo na to viacero vtáčích druhov. Potvrdzuje to aj najnovšia Správa Európskej komisie o stave vtáctva na Slovensku. Nemiznú len druhy vo voľnej krajine, ale ohrozené sú aj druhy žijúce v mestách. Napríklad počet belorítok za posledných šesť rokov klesol o 100 000 párov. 

Táto reportáž získala 1.miesto v kategórii Článok 15-18 národného kola YRE 2021. Gratulujeme!

Zníženie počtu vtákov priamo súvisí s činnosťou ľudí, žijúcich na sídliskách. Chcú žiť pohodlnejšie a tak menia svoje príbytky aj okolie. Vtáky ale potrebujú stabilné prostredie a dynamicky sa meniaca krajina a sídliská im spôsobujú život ohrozujúce problémy.

Úbytok vtáctva v mestách 

Všimli si ho aj žiaci Cirkevnej základnej školy Narnia na bratislavskom sídlisku. Rozhodli sa preskúmať príčiny a stav v ich prostredí zmeniť. Za pomoci odborníkov, Františka Cimermana zo Živice a  enviromentalistu RNDr. Tomáša Kušíka, hľadali odpovede a robili kroky pre zmenu stavu.

Jedným z dôvodov, prečo sa na sídlskách počet vtáctva zmenšuje, sú chýbajúce dutiny. „Dutinové hniezdiče majú „nevýhodu“, že ak im dutinu nik nevytvorí, tak nemajú kde hniezdiť. To isté platí, ak im dutinu niekto zničí alebo uzavrie. Preto tie druhy, ktoré už dnes takmer výlučne hniezdia v mestách na budovách – dážďovník tmavý, vrabec domový a belorítka domová, veľmi trpia pri rekonštrukciách budov. Dážďovníkom a vrabcom zanikajú nalepením izolantu a zateplením budov všetky hniezda – teda zanikali. Zatepľovanie budov sa do veľkej miery našťastie u nás podarilo dobre podchytiť našim projektom Ochrana dážďovníkov a netopierov v mestách na Slovensku. S odstupom času si uvedomujeme ešte viac jeho unikátnosť, pretože nikde na svete nič podobné nikto v takomto systémovom rozsahu nerealizoval,“ Konštatuje Kušík.

Nepriateľom vtáctva je aj pribúdajúci svetelný smog, ktorý narúša ich životný cyklus, mení ich správanie, orientáciu v priestore, migračné trasy… Sídliská sú osvetlené celonočne, vrátane chodníkov, výškových budov a parkov. Rovnako zvyšujúci sa hluk má negatívny dopad na správanie a život vtákov.

Ďašlím dôvodom je zatepľovanie budov či opravy a úpravy fasád, ktoré im znemožňujú hniezdiť. Pri stavbe nových budov je opäť problém s fasádami – nevhodné formy zateplenia, či veľké sklené tabule. Nárazy vtákov do presklených častí budov sa zväčša končia úhynom a je to obrovský problém, ktorý si vyžaduje cielené a systémové riešenie.

Vykášanie trávnikov a likvidácia biohmoty (tráv, listov, konárov, kríkov) mimo sídlisk spôsobujú nedostatok potravy. „To je, okrem iného, problém aj z hľadiska opeľovačov (ktoré sú tiež potravou pre vtáky), ktoré na stále kosenej tráve nemajú dostatok kvetov – nektáru a peľu. Opäť sa tak znižuje biodiverzita prostredia a navyše spaľovaným palivom na kosenie zvyšujeme uhlíkovú stopu,“ konštatoval Kušík. 

Iným druhom zase vadí klčovanie kríkov a náletových drevín, či ničenie stromov a miest na voľné hniezdenie vtákov. Naprílôad straka čiernozobá, vrana túlavá, havran poľný, hrdlička záhradná, holub hrivnák, sokol myšiar, drozd čierny, myšiarka ušatá, labuť hrubozobá, kačica divá, stehlíky, sláviky a ďalšie, si stavajú hniezda, aby prežili.

Pozvali vtáky späť

Žiaci 4. A CZŠ Narnia sa po spoznaní príčin rozhodli konať. Spolu s odborníkom  Zelených škôl F. Cimermanom  vytvorili plán, ako obnoviť sídliskovú biodiverzitu a začali ho realizovať. Plán predstavili aj primátorovi Matúšovi Vallovi a získali participatívnu finančnú podporu Magistrátu Bratislavy na jeho realizáciu.

Tmavý kút bez osvetlenia, kde sú stromy, osadili vlastnoručne vyrobenými zahniezďovaciími búdkami. V zime zásobili kŕmidlá zmesou potravy z rôznych druhov nelúpanej slnečnice. Prisýpali ju len po úplnom vydzobaní vtákmi. Naučili sa, že plastové sieťky s krmivom, predávané v obchodoch na vešanie na stromy, sú častou pascou pre vtáky, ktoré sa do nich zamotajú a uhynú. Preto na stromy vešali aj  jablká ako prirodzený zdroj potravy. Vysadili bylinkové záhony a pripravili na výsadbu kríky s bobuľami jedlými pre ľudí rovnako ako pre vtáky. Časť trávnika zmenili na nekosený.

Vtáci, ktorí si zvykli nájsť  v zime potravu v kŕmidlách, sa teraz  zahniezďujú.

Vtáčí spev prináša radosť

Je veľa spôsobov, ako podporiť život vtákov v meste. Odborník na praktickú ochranu prírody Peter Lipovský z BROZ-u iniciatívu žiakov ocenil a pridal ďalšie rady: „Vtákom treba predovšetkým zabezpečiť dostatok miest na hniezdenie – búdok, zriedka kosených lúčnych plôch a správne prikrmovanie. Na území Bratislavy je veľa príkladov dobrej praxe – napríklad Karlova Ves, v ktorej sú inštalované opatrenia (tisíce) pre hniezdenie vtákov – búdok vo fasádach domov. Sú tam založené aj lúčne plochy, ktoré sa kosia len dva razy ročne. Situácia sa lepší aj v ostatných mestských častiach, mestách a obciach na Slovensku. Ideálny stav by nastal, keby túto problematiku samosprávy riešili aj samostatne a nečakali, že to za nich niekto urobí.

Projekt žiakov podporujú aj rodičia, škola a obyvatelia. Všetci oceňujú návrat vtákov do prostredia. Všimli si, že vtákov je viac a spolu so svojimi deťmi sledovali aj ich kŕmenie a vešanie búdok. Jedna z mamičiek sídliska to charakterizovala takto: “Je veľmi príjemné, že v čase, keď sme ostali doma, sme mohli sledovať vtáky na kŕmidlách. Náš pohyb do prírody bol obmedzený a ranný spev vtákov, ktorý teraz počuť každý deň na sídliskách robí radosť nielen deťom. Zlepšuje to náladu a pomáha odbúravať stres z pandémie.“  

Meno autora/autorov

Ella Radimská a Júlia Noščáková

Veková skupina

15-18

Škola

SZŠW Vihorlastká 1O, Bratislava

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

  • 3. Kvalita zdravia a života
  • 9. Priemysel, inovácie a infraštruktúra
  • 11. Udržateľné mestá a komunity
  • 15. Život na pevnine

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Petržalské sídlisko, o ktorom je reportáž, je husto obývaná mestská plocha, ktorá má z Bratislavských častí najmenší počet m2 zelene na jedného obyvateľa. Komunita školy a sídliska prispôsobila prírodnú plochu, dostupnú z panelákov tak, aby bola pohodlná pre ľudí, čím sa síce deti mohli pohodlne hrať a nezašpinili sa, ale plocha sa stávala “mŕtvou” – vytrácali sa opeľovače, prirodzení obyvatelia (ježe, jašterice, vtáci, netopiere…), v rámci mikroklímy sa zvyšovala medzi rozpálenými panelmi teplota a nízko kosená tráva vysychala.

Reportáž hovorí o aktivite, ktorú rozbehli deti a rodičia z komunity, pričom deti získali podporu Magistrátu mesta a začali meniť sídlisko smerom nazad k udržateľným mestským komunitám. 

Páčil sa Vám článok? Pomôžte mu zdieľaním.