fbpx

Toxické jednohubky

Vedeli ste, že špaky sú najprehliadanejší jednorazový plast ( toxický k tomu) na svete? A skúšali ste niekedy s tým niečo urobiť? Lebo ja poznám 12 ročných aktivistov, ktorí áno. Super sú! A nevzdávajú sa ani keď dostanú zamietnutie, ani keď schytajú vysvetlenie prečo SA TO NEDÁ 

:). Ďakujem Martin Hojsik za odbornú konzultáciu, ktorú ste im dali hneď po oslovení, aj za to, že ste im napísali, že sú krajiny, kde riešenia majú a teda nedá sa platí len po určitú hranicu. Ďakujem, že môžem pátrať a objavovať hranice “pokiaľ siaha nedá sa” a posúvať ich spolu s partičkou akčných dynamických mládežníkov z Narnie. Ale že neskutočne som na nich hrdá.

Súťažný príspevok:

nájdete ho aj na http://www.mladireporteri.sk/clanok/toxicke-jednohubky

Cigaretové ohorky sú najrozšírenejší druh odpadkov v mestách aj v prírode. Ich odhodenie na zem ľudia považujú za bežný a bezpečný spôsob nakladania s týmto odpadom. Tím žiakov z Cirkvenej základnej školy Narnia sa “obul” do ohorkov v Bratislave a zisťoval, ako minimalizovať najprehliadanejší jednorazový plast.

Žiaci sa pýtali ľudí v  Bratislave, či ich trápia cigaretové ohorky na zemi. Odpovede boli zhodné – ohorky mnohí vidia ako „bežnú“ súčasť ulice. Väčšina opýtaných ich považuje za  „estetický problém“. Veria, že odhodené ohorky sa časom rozložia a zmiznú.

Europoslanec Martin Hojsík žiakom odpovedal, že ide o viac: “Myslím si, že ľudia si problém ulíc znečistených ohorkami všímajú, no prehliadajú fakt, že podobne ako slamky či nákupné tašky, ohorky sú jednorazový plast.“ Zvýšenie povedomia o tomto probléme považuje Hojsík za skvelý prvý krok ku zmene stavu.

„Malý“ problém

Problém má dve roviny –  ohorky, ktoré končia pohodené na uliciach a v prírode, sú vyrobené z plastu.  Druhá, tiež prehliadaná skutočnosť je, že pri horení zachytávajú látky z tabaku a stávajú sa toxickými- pri vyhodení obsahujú viaceré škodlivé látky. V lepšom prípade končia v komunálnom odpade, v tom horšom pohodené na zemi. 

Sú najviac prehliadaným jednorazovým plastom v ekosystéme. Pri kontakte s vodou naviac vylučujú do pôdy chemikálie. Keď  žiaci pokusne pozbierali ohorky z 1 m² a zaliali ich vodou, okamžite zmenila farbu a stal sa z nej tmavo hnedý a páchnuci výluh.

Vylúhované ohorky pozbierané z 1m2

Podľa  výskumu, keď  do litrového akvária s rybkou vedci pridali tri ohorky, do 24 hodín rybka zahynula. Ak takouto vodou polievali semienka ďateliny, vyklíčilo z nich  približne o 30% menej oproti  zhodnej vzorke polievanej čistou vodou. Europoslanec  Hojsík na otázku, čo uvoľňuje do vody ohorok, odpovedal: „Filtre, ktoré tvoria ohorky sú vyrobené z  acetátu celulózy, čo je vlastne plast. Pri fajčení zachytávajú látky z cigarety, a teda po dofajčení tento plast obsahuje aj nikotín, ťažké kovy a iné chemikálie. Ide teda o závažné znečistenie.“

Kvôli zvýšeným nákladom má len cca 3,5% cigariet filtre, ktoré sa v prírode rozložia . Na rozdiel od plastových fliaš, ktoré budú zálohované, igelitiek, ktoré sú spoplatňované a slamiek, ktoré sa  nahrádzajú, si ohorky zatiaľ ako plast nikto nevšíma.

Nestačí chrániť nefajčiarov

Pri výskume  si žiaci  všimli, že ohorky sa nachádzajú najmä v okolí zastávok MHD. Rozhodli  sa v prvom kroku urobiť kampaň na zvýšenie povedomia o tomto probléme. Zistili, že na ich zastávke MHD v blízkosti školy sa nachádza len jeden odpadkový kôš, ale jeho súčasťou nie je menší kôš na ohorky. Fajčiť v priestoroch a okolí zastávky MHD je zakázané. Zákaz je zdôraznený piktogramami a nápismi a priestor zastávky je monitorovaný kamerou. Nápisy sa nachádzajú priamo nad odpadkovým košom. Preto fajčiari chodia fajčiť za zastávky, mimo kamerového systému. Po dofajčení automaticky odhodia ohorok na zem.

Ohorky za zastávkou MHD Bratislava

Podľa stanoviska magistrátu mesta Bratislavy odhodenie ohorku je porušením VZN a hrozí zaň pokuta do výšky 33€. V roku 2019 bolo zo strany mestskej polície riešených 1295  priestupkov na úseku čistoty a poriadku na verejných priestranstvách (toto číslo zahŕňa nielen ohorky, ale aj iné formy znečisťovania).

Žiaci konajú

Žiaci  sa obrátili na  Mesto  s návrhom, že na niektorej zo zastávok by radi zriadili – vo vzdialenosti viac ako 5m od zastávky – špeciálny kôš na ohorky. Cestu k nemu by vyznačili stopami na zemi a označením miesta pre fajčiarov. Podobný  sociálny experiment sa totiž pred tým osvedčil. Návrh podali formou projektu v iniciatíve Deti pre Bratislavu, no Mesto ho nezaradilo medzi podporené a tak sa pustili do vlastnej mini kampane. 

Na experimentálnej zastávke vyznačili plochu jedného m² a vyčistili ju. Bolo tam 131 ohorkov. Po mesiaci aktivitu zopakovali a vyzbierali 184 ohorkov (výskum z Cambridgu uvádza najvyšší nájdený počet ohorkov na m² 128). Preto priamo na zastávke urobili malú kampaň. Ohorky v území 1m2 vyznačili „jednohubkovými“ zástavkami. Keď sa ľudia začali pýtať o čo ide, pridali infotabuľku. Inštalácia zaujala a podarilo sa im problém s ohorkami naozaj zviditeľniť.

Vyznačenie ohorkov

Oslovili aj magistrát. Primátor si s nimi dohodol osobné stretnutie, na ktorom chceli predložiť svoje riešenie a získať podporu pre jeho realizáciu Stretnutie s primátorom však bolo kvôli nakazeniu Covid-19 zrušené.

Neriešiteľný problém?

Žiaci sa nevzdali a informovali Magistrát o výsledkoch zberu ohorkov na experimentálnej zastávke. Pridali fakty o zbere na ďalších zastávkach (napr. pri Auparku bolo ohorkov až 10-násobne viac ako na experimentálnej zastávke). Zaujímali sa, ako sa čistia zastávky. Peter Bubla z kancelárie primátora im odpovedal, že ohorky likviduje Dopravný podnik Bratislava (DPB) spolu s komunálnym odpadom, vyzbieraným na zastávkach. Podľa jeho slov  tam nie je  dovolené umiestňovať koše s popolníkom,  keďže v zmysle zákona je zakázané tam fajčiť. Najzaťaženejšie zastávky sa čistia viackrát za deň.

Keďže problém sa zdá byť neriešiteľný, spýtali sa europoslanca, či sa stretol s jeho možným riešením. Ako  príklad uviedol Japonsko, kde platí absolútny zákaz hádzať ohorky na zem. V mestách sú na fajčenie vyčlenené zóny a často je vidieť rôzne kampane, ktoré motivujú ľudí vyhadzovať ohorky na určených miestach. Fajčiari v Japonsku používajú malé osobné popolníky do ktorých zbierajú ohorky a keď majú k dispozícii kôš, vyprázdnia ho. To však nerieši problém s rozložiteľnosťou alebo recykláciou. 

Pomôže legislatíva, aj dopyt

Žiaci skúmali, či je možné nejakou cestou dosiahnuť, aby takýto odpad vôbec nevznikal. Zistili, že na zmenu je potrebná jednak legislatívna úprava, ale aj tlak trhu. Keď sa zakázali slamky, veľkou podporou bola práve vôľa ľudí prestať tieto plasty používať. Keď budeme ako spotrebitelia tlačiť na tabakové spoločnosti, určite k zmene pomôžeme. 

No kľúčová je zmena legislatívy. Jednotlivci nemajú takú silu, a také nástroje, ako má napríklad Európsky parlament. 

Ohorky by sa dali definovať ako najprehliadanejší jednorazový plast na svete. Pre žiakov je to inšpirácia v projekte pokračovať. Hoci podľa Magistrátu zatiaľ vyznačenie miest pre fajčiarov pri zastávkach nie je reálne, žiaci veria, že pri náhradnom stretnutí s primátorom nájdu spôsob a cestu, ako problém nielen zviditeľniť, ale aj riešiť.

Meno autora/autorov

Michaela Hermanová, Leo Klein, Emil Slimák, Patrik Poltársky

Veková skupina

11-14

Škola

CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava

Páčil sa Vám článok? Pomôžte mu zdieľaním.

1 názor na “Toxické jednohubky”

  1. Ján Gulíšek

    Citujem: Podľa Magistrátu vyznačenie miest pre fajčiarov pri zastávkach nie je reálne…
    Riešenie navrhli sami žiaci. Neviem či 5 metrov by vyhovovalo nejakej norme. Pokiaľ siaha priestor zastávky?
    Jednoducho mimo tohto priestoru treba osadiť popolníky. Napokon zastávky sú znečistené iba ohorkami?

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.