Dnešný textík o učení bude trošku netradičný- obvykle sa snažíme my niečo naučiť deti a píšeme si návody, ako na to. No dnes som naplno zažila, že ak si počas snahy naučiť niečo deti dokážem zachovať otvorenú myseľ a srdce, v skutočnosti sa ja od nich v tomto procese naučím omnoho viac…
Takže tu je zážitok:
Na svoj Facebook som po dnešnom učení sa, fascinovaná a s hlbokým zážitkom napísala tento status:
“ Dnes, 18.5.2016 sme s prvákmi mali v škole mobilné planetárium. Po skončení programu prišlo za mnou dieťa a vraví:
-Ľubka, to je úžasné!!!
Chvíľa ticha, môj otáznik v očiach.
– Zistil som že som súčasť vesmíru! Ja- ja osobne som súčasť vesmíru! Rovnako ako Slnko, Zem, kvety, hory, oceán,hviezdy, kométy…máme asi každý inú funkciu, ale sme súčasť vesmíru!
…
Chvíľa ticha.Potom mi pozrie do očí a spýta sa
– Ľubka, je aj boh súčasťou vesmíru? Zarazená hĺbkou otázky mlčím. Tu pribehne druhé dieťa a len tak mimochodom povie-Boh je všadeprítomný, takže musí byť aj súčasťou vesmíru!
Na čo druhé dieťa veselo zatlieska:
-To je ešte lepšie, ako som si myslel! Nielenže som súčasťou vesmíru! Dokonca v tom nie som sám- som v to spolu s ostatnými ľuďmi, kvetmi, kameňmi, hviezdami, kométami a bohom. A odbehne. A ja zase raz nemám slov. „
-Ľubka, to je úžasné!!!
Chvíľa ticha, môj otáznik v očiach.
– Zistil som že som súčasť vesmíru! Ja- ja osobne som súčasť vesmíru! Rovnako ako Slnko, Zem, kvety, hory, oceán,hviezdy, kométy…máme asi každý inú funkciu, ale sme súčasť vesmíru!
…
Chvíľa ticha.Potom mi pozrie do očí a spýta sa
– Ľubka, je aj boh súčasťou vesmíru? Zarazená hĺbkou otázky mlčím. Tu pribehne druhé dieťa a len tak mimochodom povie-Boh je všadeprítomný, takže musí byť aj súčasťou vesmíru!
Na čo druhé dieťa veselo zatlieska:
-To je ešte lepšie, ako som si myslel! Nielenže som súčasťou vesmíru! Dokonca v tom nie som sám- som v to spolu s ostatnými ľuďmi, kvetmi, kameňmi, hviezdami, kométami a bohom. A odbehne. A ja zase raz nemám slov. „
Zapísala som, pozerám na písmenká, keď tu sa ma spýta moja mladšia dcéra, čo pekné som dnes zažila. A tak jej začnem vravieť zážitky z planetária. Tento považujem za „vyvrcholenie“ toho, aké krásne je učiť sa s deťmi, chcem jej povedať niečo o tom, že si myslím, že deti ešte vedia počúvať srdcom a že my sa to od nich môžeme učiť a tak si ho nechávam ako posledný.
Dostanem sa až po:
– Ľubka, je aj boh súčasťou vesmíru?
Urobím pauzičku, chcem nechať doznieť otázku a potom hrdo zakončiť tým, čo som sa od detí naučila. No skôr, ako sa nadýchnem, Júlia (od)povie:
-Môjho áno. Myslím, že ľudia, ktorí žijú vo vesmíre bez boha, majú veľmi smutný život. Ako vyhasnuté hviezdy. Ako žiarovka, bez elektriny- proste nezasvietia. Žijú potme. A ty mami? V akom vesmíre žiješ ty?!
Ak mi predtým moji školáci vyrazili reč, teraz mi moja dcéra vyrazila dych a rozbúchala srdce. No v oboch prípadoch som zažila obrovskú úctu k tomu, čo sa od detí môžem naučiť.
Je na každom z nás, v akom vesmíre žije. A kto a čo je jeho súčasťou. A je na mne, či budem žiarivá, alebo vyhasnutá hviezda- pokiaľ sa sama v sebe nedokážem spojiť so zdrojom všetkého života, proste nezažiarim.
Želám nám všetkým svetlo v duši, priatelia.
A- otvorené srdcia, aby sme dokázali počuť, čo deti hovoria a učiť sa od nich tomu najdôležitejšiemu, čo oni ešte vedia a my už-už objavujeme.
Ľuba