V minulom školskom roku si reportérky z vtedajšej 5A všimli, že v ich školskej jedálni okrem obedov „na tácke“ podávajú p. kuchárky prichádzajúcim ľuďom aj obedy balené v jednorazových plastových obaloch.
Zariadenie školskej jedálne v CZŠ Narnia prevádzkuje firma Tomáš Mészároš – PINO s.r.o. Tá pôsobí na trhu už viac ako 10 rokov a v súčasnosti prevádzkuje 7 škôl, 5 súkromných predškolských zariadení a opatrovateľskú službu pre dôchodcov. Veľká časť jedál sa varí práve v školskej kuchyni CZŠ Narnia a jedlá sa vydávajú v školskej jedálni, alebo rozvážajú vo várniciach do ostatných zariadení.
Vďaka tomu majú žiaci k dispozícii pestrý jedálniček- denne na výber z 5 druhov jedál, vrátane tých pre znevýhodnených ľudí s dietetickým stravovaním, denne majú možnosť aj bezmäsitého jedla a pribudol aj zdravý šalátový pult pre všetkých. Znamená to však, že okrem žiakov našej školy prichádzajú pre stravu aj externí stravníci. Problém balenia jedla do jednorazových plastových boxov chceli reportérky predložiť na Rade 24 ( miesto, kde zástupcovia žiakov priamo diskutujú svoje návrhy na zlepšenia v škole so zástupcami školy a podieľajú sa na zmenách), no škola, ktorá učí žiakov trvalo udržateľnému spôsobu života, problém zaregistrovala a zriaďovateľ používanie jednorazových obalov v jedálni zakázal.
O rok neskôr, keď reportérky nastúpili do 6 ročníka, nastala zmena v stravovaní- vláda SR zaviedla tzv. obedy zadarmo. Vláda SR poskytla dotáciu vo výške 1,20€ na každý obed pre všetkých cca 440-tisíc žiakov a najstarších škôlkarov Slovenska. Zámerom bolo podporiť dosahovanie lepších výsledkov v školách po vzore iných krajín. Vznikli s tým rôzne technické problémy, často prebiehali diskusie v médiách, no pre naše reportérky bol dôležitý iný postreh- v našej jedálni opäť kuchárky balili stravu niektorým stravníkom do jednorazových plastových boxov, ešte viac ako pred rokom.
Preto sa rozhodli pozrieť na problém zbližša. Priamo od kuchárok v kuchyni dostali informáciu, že ľudia u nás si môžu za malý poplatok nechať zabaliť stravu do takéhoto boxu a aj to využívajú. Boxy v cene cca 0,12€ nákupnej ceny mali nakúpené ešte z času pred zákazom a rozhodli sa ich pri zvýšenom dopyte využiť. O použití recyklovateľných neuvažovali, lebo tie mali takú nákupnú cenu, ktorú by pri cene obeda za jeho zabalenie stravníci odmietli zaplatiť. Keďže do prípravy jedla investovali čas a energiu, prišlo im vzhľadom na zvýšený dopyt správnejšie obed zabaliť, ako ho nechať niekým vyhodiť. Zvýšený dopyt nastal, paradoxne, práve tým, že vláda zadotovala „obedy zadarmo“- ako ich vo svojej komunikácii označila, hoci v každej škole stáli inak, keďže dotácia nepokrývala prevádzku. Naviac vzniklo pravidlo, že ak prihlásené dieťa nepríde do školy a/alebo obed nevyzdvihne (kontorlované výdajom na osobné čipy) jeho rodič napriek tomu, že sa dieťa nenajedlo, musí uhradiť celú sumu za obed bez dotácie. Čiže nevydaný obed stojí rodiča viac ako vydaný. Reportérky si začali vydávanie všímať ešte bližšie a zistili, že sa deje hneď niekoľko vecí- stúplo množstvo vyhodeného jedla a stravníci začali využívať balenie do jednorazových plastov.
Aby nemuseli rodičia v prípade dieťaťa, ktoré nemohlo vyzdvihnúť obed, zaň zaplatiť, vytvorili si žiaci dve stratégie. 1. Nechávali si čipy v škole a ak neprišli, dali vedieť priateľovi, ten vzal čip, označil obed ako vyzdvihnutý a keďže ho musel aj zobrať, buď sa mu ho podarilo dakomu darovať, alebo ho celý odniesol do okienka na vyhodenie. 2. Niekto z rodiny (žiaci majú v škole súrodencov a chodievajú po nich aj rodičia) sa zastavil a dal si obed zabaliť do jednorazového obalu (alebo ho dal zabaliť kamarát a doručil ho spolužiakovi, alebo zabalený podaroval).
Stúplo tak množstvo vyhodeného jedla aj množstvo obedov balených do jednorazového plastu. Predošlé skúsenosti ukázali, že zákaz balenia obedov do jednorazových plastov nič nevyriešil a tak sa reportérky rozhodli nájsť riešenie.
Zakúpili kvalitné mnohonásobne použiteľné platové dózy na balenie obedov, označili ich a vytvorili požičovňu dózičiek na recepcii pre každého, kto potrebuje jedlo. Vytvorili ku nej minikampaň- plagátik, vysvetľujúci, že dózičky sú na požičanie zdarma, aby sa predišlo plytvaniu a neekologickému baleniu. Umiestnili ich na recepcii. Hneď v prvý deň začali byť používané.
Ukázalo sa, že jednej z pedagogičiek- Dáši Kalmárovej- tiež leží na srdci plytvanie potravinami a tak nedotknuté obedy, ktoré chceli byť vyhodené do odpadu, prinášala na darovanie, no ľudia si ich nemali do čoho baliť a tak občas predsa skončili vyhodené. Hneď prvý deň zriadenia dózičkárne si takto jedna p.učiteľka zabalila obed „zadarmo“, ktorý Dáša zachránila pred vyhodením a odniesla ho domov. Pridali sa viacerí stravníci a zdalo sa, že problém „platených jednorazových plastových obalov“ aj „vyhadzovania obedov zadarmo, pre ktoré niekto nemohol prísť, ale kamarát s čipom ich vyzdvihol a chcel odniesť na vyhodenie“ reportérky vyriešili v súlade so zákonom, ktorý si prečítali. Ten hovorí, že Podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 vyhlášky MZ SR č. 533/2007 Z. z. ak sa vydávajú hotové pokrmy do prepravných nádob, musí byť táto činnosť zabezpečená a vykonávaná hygienicky vyhovujúcim spôsobom tak, aby nedošlo k narušeniu kvality a zdravotnej neškodnosti hotových pokrmov. V praxi to teda znamená, že ak v zariadení spoločného stravovania nie sú vytvorené špeciálne hygienické podmienky na umývanie dóz, môže sa pokrm vydať zákazníkovi na tanier a zákazník si ho sám môže preložiť do vlastného obalu.
Preto súčasťou infoplagátika bolo, že stravu treba vybrať na tanieri a až potom preložiť. Vyzeralo to ako skvelé riešenie.
ungovalo to však len krátko. Školu kvôli pandémii od 11.3.2020 uzavreli a s ňou aj školskú jedáleň. 30.3. 2020, počas stáleho uzavretia škôl, však minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling vydal vyhlásenie, že školské jedálne by sa za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení mali v najbližších dňoch otvoriť. Stravu budú poskytovať nielen seniorom, ale aj žiakom. Dodal, že nariadenie by mal vydať hlavný hygienik Ján Mikas do piatku 3. apríla. Toto rozhodnutie obsahovalo , okrem iného, že sa podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. okrem zariadení školského stravovania s účinnosťou od 3.4.2020 tak, že je možná príprava a výdaj stravy. I. pre seniorov II. a sociálne znevýhodnené deti
V podmienkach výdaja stravy sa nachádza, že balenie stravy je možné vykonávať len do jednorazových nevratných obalov.
V čase dokončenia reportáže teda reportérky konštatujú, že sa im podarilo nájsť nielen riešenie pôvodnej situácie plytvania „jedlom zadarmo“ a odbúrať používanie jednorazových obalov v škole účinnejšie ako zákazom a zažiť, že mnohým v škole na trvalo udržateľnej forme života, neplytvaní a neprispievaní k tvorbe odpadu naozaj záleží, ale nie je isté, či riešenie bude realizovateľné aj po skončení pandémie. Zdá sa, že cena za potravinovú pomoc pre seniorov a deti z chudobných rodín je momentálne vysoká- denný nárast odpadu jednorazových balení takejto pomoci.
Meno autora/autorov
Valentína Šatánková, Lea Kocúrová, Izabela Beganová,Ella Mauldin,
Veková skupina
11-14
Škola
CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 2. Žiadny hlad
- 3. Kvalita zdravia a života
- 4. Kvalitné vzdelanie
- 10. Zníženie nerovností
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba
- 13. Ochrana klímy
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
Článok v jednej téme reflektuje niekoľko problémov- zaoberá sa obedmi zadarmo, ktoré zaviedla vláda pre podprou zlepšenia kvality života a vzdelávacích výsledkov chudobných detí a tým, ako sa toto vládne opatrenie realizuje v praxi. Všíma si zvýšenie tvorby „jedlého odpadu“ aj zvýšenie používania jedonrazových obalov na jedlo. Autorky prichádzajú s vlastným riešením, ktoré vo svojej škole realizujú a znižujú talk nielen počet „vyhodených obedov“ ale predchádzajú aj ich baleniam do jednorazových obalov.