Zmena klímy je jednou z najvážnejších výziev, ktorým dnes čelíme. Naša planéta zažíva výraznú a zrýchlenú zmenu klímy, ktorá sa začala pred viac ako sto rokmi. Vplyvy zmeny klímy cítime na všetkých kontinentoch celého sveta a predpokladá sa, že v nasledujúcich desaťročiach budú čoraz častejšie a silnejšie. Krajiny a regióny čelia rozmanitým problémom.
Tieto zmeny môžu premeniť náš svet, ovplyvniť dodávky potravín aj vody a naše zdravie. Čím budú problémy väčšie, tým komplikovanejšie a drahšie sa budú dať riešiť. Najlepšie je začať robiť opatrenia čo najskôr. Svet zažíva viac horúcich a menej studených dní a očakáva sa, že čoraz častejšie sa budú vyskytovať dlhodobejšie horúčavy. Dlhé obdobia neobyčajne horúceho počasia môžu byť nebezpečné a spôsobovať zdravotné problémy, ako napríklad úpal či dokonca smrť. Ak sa planéta oteplí, môže nastať nedostatok vody a suchá. V Európe, najmä v južných častiach, už pociťujeme tieto dôsledky.
Pri nedostatku dažďa sa stromy a iné rastliny vysušujú, môžu sa ľahko zapáliť a spôsobiť ničivé lesné požiare. Globálne otepľovanie sprevádzajú prudšie a ničivejšie búrky. Hurikány, tajfúny a cyklóny sa tvoria nad teplou masou vody, ako je Tichý oceán alebo Karibské more, keď je v atmosfére veľa teplého a vlhkého vzduchu. Vetry, ktoré sa rýchlo točia, dokážu vykoreniť stromy, zničiť budovy aj prevrátiť vozidlá. Silný dážď spôsobuje záplavy, keď zo zeme steká priamo do riek a vodných nádrží, až sa vylejú z korýt. V mestách môže mať obrovské následky, pretože voda nie je schopná vsakovať do betónu a asfaltu. Mnohé suchozemské a morské druhy živočíchov sa už presunuli na nové miesta. Niektorým druhom bude hroziť vyhynutie, ak sa nepodniknú kroky na obmedzenie zmeny klímy. Zmena klímy tiež znamená, že niektoré druhy hmyzu, ktoré v minulosti žili iba v jednej oblasti, teraz zamorujú nové miesta.
Od roku 1901 do roku 2010 priemerná úroveň hladiny morí na celom svete stúpla o 19 cm. Má to dva hlavné dôvody: po prvé, keď je voda teplejšia, rozpína sa a zaberá viac miesta. Po druhé, globálne otepľovanie spôsobuje rýchlejšie topenie ľadovcov a obrovských ľadových polí v Grónsku a Antarktíde, čo pridáva viac vody do oceánov. Výsledné zvýšenie hladiny morí spôsobuje záplavy nízko položených pobrežných oblastí a niektorým ostrovom hrozí, že budú úplne zaplavené. Či sa nám to páči alebo nie, zmena klímy je súčasťou nášho života. Aj keby sme teraz dokázali odstrániť všetky emisie, planéta sa bude napriek tomu musieť zotaviť zo skleníkových plynov, ktoré sa už nachádzajú v atmosfére.
Znamená to, že sa musíme prispôsobiť zmenám, ktoré nastávajú v súčasnosti, a do budúcnosti plánovať, aby sme predišli škodám, ktoré spôsobuje zmena klímy, alebo ich obmedzili. Najdôležitejšia výzva, ktorej dnes čelíme, je zastaviť zhoršovanie zmeny klímy. Môžeme, ba musíme urobiť veľa, aby náš svet míňal menej energie a bol šetrnejší voči klíme. Potrebujeme teda riešenia, ktoré nám pomôžu znížiť emisie skleníkových plynov. Prospeje to nielen planéte, ale aj nášmu zdraviu (menej znečistenia), bezpečnosti dodávok energie a hospodárstvu, keďže sa vytvoria nové pracovné miesta. Jedným zo spôsobov, ako znížiť emisie skleníkových plynov je používať viac energie z obnoviteľných zdrojov, ako je napr. vietor alebo solárna energia. Tieto zdroje poskytujú nekonečné dodávky energie na rozdiel od fosílnych palív, ktoré sa jedného dňa minú. Navyše na rozdiel od spaľovania fosílnych palív v elektrárňach pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov sa vytvára málo alebo žiadne skleníkové plyny.
Jedným zo spôsobov, ako môžeš prispieť k zmene, je múdro sa rozhodovať. Vždy keď je to možné, choď peši, na bicykli alebo verejnou dopravou. Skús sa vyhýbať lietaniu. Nevykuruj miestnosti viac, ako je potrebné. Používaj energeticky úsporné žiarovky. Pokús sa neplytvať potravinami. Vyberaj si balenia: plastové balenia vytvárajú veľa odpadu a často sa ťažko recyklujú. Skús sa vyhýbať baleným produktom a nákupy si odnášaj v taške, ktorú možno znova použiť. Opätovným používaním, opravami a recykláciou odpadu šetríme vzácne prírodné zdroje, energiu…
Zdroj: Naša planéta, naša budúcnosť. Európska únia, 2018.