Predstavte si, že sa vás niekto opýta: „Ako sa cítiš, keď sa máš učiť na test?“ Možno odpoviete „nervózne“, „vystresovane“, alebo len myknete plecom. Ale čo keby ste mohli namiesto slov ukázať obrázok, ktorý presne vystihuje váš pocit?
Ak vám napríklad dieťa ukáže obraz, na ktorom je ľoďka potopená na dne mora, ktorá má nad sebou vysoko, vysoko hladinu, na ktorú už nedočiahne, ale aj tak z tej hladiny na ňu hľadí obrovské, prísne zamračené oko a začne rozprávať o tom, že aj napriek tomu, že sa v učení nie že topí, ale už úplne utopila, ale aj tak ešte vždy vidí výčitku, že nepláva dostatočne rýchlo, hoci to nie je v jej silách…. Tak sa dozviete omnoho viac (spolu, dieťa aj vy) než keď len povie, že je z učenia vyčerpané. Dáva to možnosť lepšie pochopiť a zároveň aj prijať, podporiť a pomôcť…
V našej triede sme si vyskúšali, aké to je vyjadriť emócie pomocou vizuálnych symbolov – a nielen to! Namiesto hotových obrázkov sme si vytvorili vlastné emocionálne karty, pričom sme si na pomoc prizvali aj umelú inteligenciu. Výsledok? Žiaci lepšie pochopili seba, svojich spolužiakov, a nakoniec sa aj rodičia dozvedeli viac o tom, čo ich deti aj oni sami prežívajú (nielen) pri učení a zažili vzájomné spojenie.
Ako to celé začalo?
Mozog pracuje v obrazoch. Preto sme pri rozhovoroch o pocitoch využili najprv hracie karty s ilustráciami (napr. Dixit). Keď si žiaci mali vybrať obrázok, ktorý najlepšie vystihuje ich pocity k učeniu, hneď sa rozprúdila zaujímavá debata. O emóciách sme sa dozvedeli omnoho viac, než keby sme sa len opýtali: „Ako sa cítiš?“
Tento prístup sa nám zapáčil, a tak sme skúsili špecializované emocionálne karty, ktoré pomáhajú pomenovať pocity a pracovať s nimi. Lenže potom prišla otázka: Prečo si nevytvoríme vlastné?
Od emócie k obrazu: Ako sme si vytvorili vlastné emocionálne karty
Inšpiráciu som dostala ako dar zo skvelého programu Edumy, ktorá má komplexnú metodiku Emocionálnych kariet a ich tvorby s deťmi ako súčasť úžasných inovatívnych vzdelávacích aktivít, ktoré robí s učiteľmi a žiakmi. Jednej z nich som sa zúčastnila a hoci nie som psychológ, videla som okamžite spojenie s AI a možnosť, ako ísť do toho so svojimi deťmi
Najskôr sme si definovali emóciu
Vedieť, čo cítim, je prvým krokom ku tomu, aby sme s tým vedeli pracovať. Na spoznávaní svojich pocitov sme pracovali dlhšie. Potom ai každý žiak si vybral pocit, ktorý chcel zachytiť. Hľadali sme k nemu kľúčové slová – napríklad „tlak“, „víchrica v hlave“, „prázdno“, „teplo pri srdci“ „spustnutá žiarovka, čo hľadá svetlo“.
Vizualizácia emócie
Pokúsili sme sa naše pocity nakresliť alebo namaľovať. Nebolo to ľahké! Ako nakresliť napríklad pocit, keď vás niečo trápi, ale neviete to vyjadriť?
AI ako umelecký nástroj
Tu prišla inovácia! Použili sme generátor obrázkov umelej inteligencie. Žiaci zadali svoje kľúčové slová a sledovali, ako AI pretvára ich emócie do vizuálnej podoby. Každý obrázok potom doladili – kým naozaj nesedel ich pocitu. Keďže sa učíme aj opis „dynamický aj statický) bolo to súčasťou učenia sa a ukázalo sa ako naozaj zábavné skúsiť vysvetliť AI , čo si predstavujem, že má vytvoriť. Niektoré obrazy boli nakoniec úplne iné, ako sme si predstavovali, no najkrajšie boli tie ich premeny a cesta, ako sa dostať ku tomu, čo máme na mysli. Viedlo to k zaujímavým rozhovorom o tom, ako často nielen s umelou inteligenciou, ale aj so spolužiakmi máme pocit, že sme presne povedali, čo si myslíme, čo cítime a ten druhý má za tým úplne iný obraz. A aká dlhá je cesta ku tomu, aby sme to vedeli vidieť očami toho druhého.
Zdieľanie a reflexia
Hotové karty sme vytlačili a začali používať v triede. A viete, čo bolo najzaujímavejšie? Keď si niekto vybral kartu, ktorú vytvoril jeho spolužiak, a povedal: „Presne takto sa cítim aj ja!“ Deti si uvedomili, že ich pocity nie sú ojedinelé – a to podporilo empatiu a vzájomné pochopenie.
Spájanie generácií: Keď rodičia používali karty svojich detí
Na školskom festivale vzdelávania si rodičia mohli vyskúšať aktivity, ktoré pre nich pripravili ich deti. A čo sme im dali do rúk? Naše emocionálne karty! Rodičia pomocou nich vyjadrovali, ako sa cítili v jednotlivých vzdelávacích aktivitách.
Bolo úžasné sledovať, ako rodičia držia v ruke karty, ktoré vytvorili ich vlastné deti, a hovoria: „Áno, presne takto som sa cítil pri tej matematickej úlohe!“ Tento moment bol pre deti aj rodičov nesmierne silný – ukázalo sa, že emócie zo vzdelávania sú univerzálne, bez ohľadu na vek.
Prečo to fungovalo?
✅ Obrázky pomáhajú pomenovať emócie lepšie než slová
✅ AI umožňuje žiakom vytvoriť vizuálne vyjadrenia ich pocitov
✅ Zdieľanie kariet podporuje empatiu a pochopenie medzi žiakmi
✅ Zapojenie rodičov do procesu vytvára hlbšie prepojenie s deťmi
Táto aktivita nám ukázala, že AI môže byť skvelým nástrojom nielen na tvorbu textov či obrázkov, ale aj na prácu s emóciami. Správne nastavený prístup umožňuje žiakom vyjadriť to, čo slovami často vyjadriť nevedia. Preto karty používame v ranných kruhoch už druhý rok a obohacujeme ich o nové. Môžu byť triednym pokladom v zmysle, že zachytávajú metamorfózy našich pocitov a napredovanie v tvorení vzťahov v triede.
Ak si chcete túto metódu vyskúšať aj vy, stačí vám:
📌 Sada vizuálnych kariet (Dixit, emocionálne karty alebo iné obrázky)
📌 Prístup k AI generátoru obrázkov (napr. DALL·E)
📌 Priestor na diskusiu a reflexiu, špeciálne miesto na karty v triede
📌 Ochota experimentovať a tvoriť spolu s deťmi, tlačiareň a laminovačku,
