O anjelovi želaní

Keď som písala o liste Ježiškovi, ktorý sa dostal do mojej školskej pošty, myslela som, že už ho nič neprekoná. Omyl. prišiel ku mne ešte silnejší príbeh…

Hanka vyrábala na Vianočný bazár Anjelov želaní. Pod rúcho sa dal vložiť stočený papierik so želaním…

Vzala som niekoľko anjelikov aj do školy. Položila som anjela aj s „návodom na použitie“ na čajovú skrinku pred dverami našej triedy. Keď som po chvíli anjelikov zobrala, z jedného trčala rulička papiera.

Rozbalím ruličku a…

Obe strany niekto popísal! Starostlivo napísané veľké tlačené písmená, cez celé strany sa skvie Želanie želaní:

ŇECH MAMINKA ŇEJĎE DO ŇEBA

ŇECH JE TU  ZNAMY  PROSIM ŇEBO UROBÍM
…

Chvíľu mi to trvá, než mi to dôjde… A potom už mi len tečú slzy.

Anjel želaní si sám našiel svojho adresáta.

Neviem, kto to bol a neviem, aký príbeh má to dieťa so sebou. Neviem ani, ako dieťa, ktoré je zrejme prváča, prelúskalo ten návod a splnilo spôsob zadania želania. No som rada, že som anjela nechala na skrinke a že niekto ho vzal ako svoj dar – možnosť napísať niekam – možnosť byť vypočuté, možnosť povedať svoje jediné vzácne želanie.

A zrazu zo mňa všetok ten zhon, únava a  predvianočné “bláznenie”  opadnú.

Máme milión želaní, všeličoho, čo by sme chceli, radi zažili, dostali, dali…

No dnes som náhodou prečítala posolstvo želania niekoho iného:

Urobme si navzájom to svoje nebo tu

Nech nemusíme odchádzať. A prosím – ak to dokážeme, ak sa o to snažíme zo všetkých síl, prosím, nech je nám dopriate. Aby rodiny mohli mať krásne a požehnané nielen vianoce. Ale všetky dni, v ktorých sú spolu najlepšie ako vedia.

Tak toto prekonalo môj neuveriteľne krásny minuloročný  aj predminuloročný zážitok z listu Ježiškovi

A stále tak trochu neviem, čo s tým a prečo to ku mne prišlo… a tak sa delím a podávam ďalej.

Ľuba