Najkrajší list Ježiškovi

Od narodenia našich detí, rok čo rok patria listy Ježiškovi k našim spoločným predvianočným rituálom. Sadneme si, zapálime sviečku na adventnom veci, kreslíme svoje želania a rozprávame sa o nich. Nádherné spoločné chvíle s vôňou medovníkov, ihličia a spievaním kolied pri krbe.

Znie to jednoducho, ale nie je. Už pri prvom spoločnom písaní sme zistili, že naše deti sú tak akosi iné, ako je zvykom.

 

Rok prvý

– jedna mala 3 a druhá 5 rokov. Napísala som im krasopisne nadpis:

Milý Ježiško!

Na Vianoce si želám: (a nechala som priestor pre kresbu.)

Na prvom obrázku nebolo nič. Ostal biely. Prekvapene som so spýtala: -Ty si nič neželáš? A dieťa rovnako prekvapene odpovedalo:- Želám! Veď je to tam nakreslené! -??? – Sneh predsa!! Nech je všetko okolo celé biele a aby som mohla lízať cencúle!

Na druhom bol stromček a my všetci. Dcéra si želela, aby sme boli všetci spolu, šťastní a zdraví.

A ja som uvažovala, či mi to písanie listu nevyšlo-keďže som sa nedozvedela, čo im kúpiť, alebo či tie moje deti prirodzene chápu podstatu Vianoc tak akosi lepšie ako ja.

 

Rok druhý

Listy začali písať v škôlke už pred začatím adventu. Princíp bol komerčný – učiteľky doniesli deťom reklamné letáky hračkárstiev a oni si vystrihovali a nalepovali, čo chcú. Jasná správa pre rodiča…

Moja dcéra priniesla domov biely papier.

– Jéééj, sneh! –potešila som sa.

– Nie, mami. Ja len neviem, čo si želať, lebo to, čo by som chcela, tam neodfotili. A ukázala rukou smerom na naše rodinné foto. Aha, došlo mi, želenia sa zjednotili – Spolu, šťastní a zdraví. S dovetkom:

Mami, my si predsa navzájom plníme svoje želania a sny stále, tak prečo by sme to mali zrovna na vianoce robiť nejako inak?

 

Rok tretí

Julku v škôlke donútili vybrať si z katalógov. Mala už takmer 6 rokov a na jej liste sa skvel výstrižok z jedného nemenovaného letáku. Boli na ňom ruže a nápis: Čerstvé ruže vždy v pondelok, štvrtok a sobotu. Trhlo mi kútikmi od smiechu (že zrovna toto našla v hore letákov s hračkami) a prečítala som jej to. A ona prekvapene povedala:

-Ale to nemusí byť. Stačia mi raz na vianočný stôl, keď budeme všetci šťastní, zdraví a spolu. Aby nám pripomínali ako v tej rozprávke, že spolu prekvitáme, že ruža má tisíc lupienkov, ktoré sa spolu objímajú a to je krásne ako rodina…

 

Rok štvrtý

Sedemročná školáčka si sadla do izby a sama veľkým tlačeným písmom napísala list, na ktorý nikdy nezabudnem:

Milý Ježiško!
Prajem ti všetko najlepšie k narodeninám! Mrzí ma, že všetci od Teba niečo chcú a pritom na Teba akoby úplne zabudli. Nech sa ti splnia všetky želania a ak máš nejaké, ktoré Ti viem splniť ja, tak daj vedieť.
Tvoja Júlia

V mojom liste Ježiškovi sa ten rok skvelo jedno veľké ĎAKUJEM. Nič viac. Iba som celý ďalší rok premýšľala, či a ako viem plniť želania niekoho, na koho ešte aj na Vianoce, podľa slov malého dieťaťa, ľudia zabúdajú. Tento rok už som začala písať, hoci to neviem tak celkom správne zachytiť, obsah je asi takýto:

Milý Ježiško!

Buď, prosím ťa, súčasťou nielen našich Vianoc, ale aj našich dní. Pozývame ťa do našej rodiny. Dvere aj srdcia máš otvorené.

mama rodiny, za ktorú som Ti vďačná.

Čo by ste najradšej vy napísali Ježiškovi? Napíšte mi prosím do komentára.

Ľuba

Ľubica Noščáková

Ľubica Noščáková

TOP 10 učiteľka Slovenska, dvojnásobná Blogerka roka, spoluzakladateľka OZ Pohodovo, Mama, Knihomilka a dobrovoľníčka... Autorka knihy Slnko v Duši. Viac sa o mne môžete dozvedieť tu.

You may also like...

1 Response

  1. Lenka Mazúrová píše:

    Z listu Ježiškovi(2005): Ja, Kubko (skoro 5 rokov), by som chcel od Teba, milý Ježiško, aby som dostal červenú pirátsku loď a ostrov s pirátmi a palmu s pokladom a člnom. Ak by si pirátov nemohol doniesť, tak by som Ťa poprosil o rytierov a hrad s vežou a sklápacou bránou. Ja by som si želal, aby bolo nášmu starkému v nebíčku dobre. My zaňho každý deň zapálime sviečku. Pre maminu by som chcel, aby dostala veľa knižiek. Pre tatina, aby dostal prehadzovač zvuku (išlo o menič zvuku na gitaru). A Maťko, môj braček, aby dostal na Vianoce to, čo si praje: veľký vlak. Pre Teba, Ježiško, by som chcel, aby si dostal zeleného Marťanka, ako máme my a tiež šaška z papiera, ktorých nám spravila babinka. A tiež, aby si dostal požiarnické autíčko aj režiséra so vznášadlom.
    Tiež chcel, aby sme boli na Vianoce s babinou a aby s nami bola až do Veľkej noci a potom môže odísť domov.
    Maťko (skoro 3 roky) chcel pre Kubka všetkých rytierov, pre maminku a tatinka knižočku o vlaku. Pre Ježiška také autíčko, ako mal on – s potápačom a naťahovacím motorom a knižočku, akú Ježiško nemá. Pre babinu knižku – akú nemá – s volantom. A pre tetu a uja knižočku o bábätkách. A všetci chceme zdravíčko, šťastíčko. A náš tatino chce, aby už nebola žiadna vojna, aby sme boli zdraví, aby sme boli šťastní, že máme jeden druhého a aby bolo medzi nami veľa – veľa lásky. Toľko veľa, aby sme sa zabudli hádať, mračiť a aby sme sa vedeli usmievať. A bozkávať a postaviť na hlavu (to si želal Kubko). A na záver ešte Jakubkova myšlienka: Ježiško, ďakujeme, že si si prečítal náš dlhý list a budeme šťastní, keď nám z toho všetkého splníš aspoň jedno prianie. Krásne Vianoce!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *