Ach, tí chlapi!

Vlaková stanica v Považskej Bystrici.

Maminka s dievčatkom. Malá zrazu poriadne nahlas povzdychne:

-Ach, tí chlapi!

My sa všetci okolo začneme smiať, maminka sa úplne vážne opýta:
– Čo sa stalo, zlatko?
– No si vravela, že ach, chlapi, si nevedia po sebe upratať. A ja som myslela, že len u nás doma. Ale AHA! – ukazuje smerom na smetiak.

Všetci zvedavo nakukneme, ale zjavne ani mama nemá súvislosť. Povie:
-To sa volá piktogram a číta sa to že – smeti, prosím, hádžte do koša a nehádžte medzi ne špaky. Vieš, tie smeti by sa mohli zapáliť a bol by… zastane v polovici vety a opýta sa to, čo chceme vedieť my všetci, čo sme stáli okolo pri detskom teatrálnom “povzdychu”.
– Prečo -Ach,tí chlapi?!
– No veď na tom smetiaku je panáčik rovnaký ako bol na wecku, kam si mi nedovolila vojsť, že je to len pre chlapov…

Chvíľu nám to trvá a potom sa ľudia začnú smiať.

Lebo zrazu nám dôjde, ako to to dieťa prečítalo. Ako upozornenie len pre “chlapov neporiadnych”. Ten “piktogram”-prefiltorvalo dieťa cez predošlú skúsenosť a “mužského panáčika”po svojej skúsenosti s WC na stanici prečítalo ako že:

– Chlapi, prestaňte fajčiť a hádžte smeti do koša!

A zrelplikovalo maminkin povzdych, lebo ešte aj vonku “tým chlapom” treba písať to, čo ženy predsa vedia. Lebo chlapi nevedia upratovať! Kvôli žene by nemusel byť na koši nápis, že smeti patria do koša, nie, nie. To chlapský panáčik jasne hovorí….

A ja zvažujem, cez aké filtre naše deti “čítajú svet ” okolo seba a ako im ho “skresľujeme ” svojimi vyjadreniami my.
Chvíľu sa bavíme, mamička to dcére vysvetlí a potom zrazu padne otázka:
-Mami, takže to je to pre všetkých?
A mami prikývne.

– Ale prečo? ak chlapi vedia, že smeti patria do koša a vedia upratovať, keď ženy vedia, že smeti patria do koša a upratujú po sebe, keď deti vedia, že smeti patria do koša a … , prečo je tu teda ten nápis?Pre koho teda? Načo?

Celé publikum stratí na okamih reč.

Všetci vieme, kam aké smeti patria.

Všetci vieme, čo smeti robia s týmto svetom. A predsa …

A ja sa zrazu teším, že svet bude plný takýchto detí, ktoré z tohto dospievaním nevyrastú. Detí, ktoré nepotrebujú nápisy, aby im pripomínali, čo je správne a čo majú robiť. Lebo to žijú. Deti, pre ktoré sú Nápisy len podporou pre nechápavých, aby im pripomínali, ako správne žiť….. a aby sa mohli správne zachovať.
Teším sa na ten svet a život v ňom  :). A už teraz robím všetko preto, aby tu raz bol pre nás bol (nielen) pre naše deti.

Ľuba

Aký piktogram Vás “dostal”? Napíšte mi prosím do komentára.

Ľubica Noščáková

Ľubica Noščáková

TOP 10 učiteľka Slovenska, dvojnásobná Blogerka roka, spoluzakladateľka OZ Pohodovo, Mama, Knihomilka a dobrovoľníčka... Autorka knihy Slnko v Duši. Viac sa o mne môžete dozvedieť tu.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *